Emotikony a mega-recenzie

Autor: Ján Kordoš | 7.4.2008 o 22:29 | Karma článku: 4,04 | Prečítané:  2117x

Dnes som si povšimol zaujímavú vec niektorých herných (a nielen tých) webov. Nepôjde o žiadny výrazný prehrešok, ide len a len o môj osobný názor, ale od čoho sú tu blogy? To si človek môže na plnú hubu povedať, čo sa mu zachce, všakže.

Bez veľkých debát prejdem k téme. Používanie emotikonov v súkromí mi cudzie nie je, sám ich hojne využívam, smajlíka hodím pri ironickom podpichovaní sem, tam zas pri robení si srandy samého zo seba. Jednoducho medzi svojimi to je fajn, pretože tých ľudí poznám, mám s nimi nejaký kontakt, bližší vzťah. Avšak nechápem, ako môže niekto dávať emotikon do textu v serióznom periodiku alebo web stránke... o nadpise nehovoriac - ale to sa netýka priamo herného webu, takže na to hádžem bobek a je mi to úplne jedno. To potom po prvom apríli lieta jedna usmievavá dvojbodka za druhou a mne osobne je z toho niekedy na grcanie, pretože mi to pripadá ako povel na zasmiatie sa. Čo už vtipné nie je, pretože čitateľ by si mal sám uvedomiť, čo vtipné je a ako má danú vetu chápať. Istotne, svojho pionierskeho času písania som sa dopúšťal podobných zverstiev, ale akosi si neskôr človek uvedomí, že tí čitatelia nie sú predsa teľatá a práve úzko špecifikovaný zmysel pre humor bez povelu na uchechtnutie dokáže viac, než v každom desiatom rohu nacapený emotikon. Ale nie, niektorí pchajú tie smajlíky všade. Hoci nie som za zásadné seriózne herné spravodajstvo, pridávanie smajlíkov je znásilňovanie v priamom prenose. Navyše mi potom ten vtípek nepríde ani za nič smiešny.

Vec číslo dva: mega-hyper recenzia a giga premiéra toho a toho titulu. Vždy sa zasmejem, preletím ten text očami, odnesiem si z neho povestné dve veci a idem ďalej. Dobre, dajme tomu, že chce niekto zaujať o niečo dlhším textom, ktorý sa však stáva akýmsi technokratickým popisom rôznych funkcií hry. A napríklad zbraní. A úrovní. A nepriateľov. A aut. A okolitého balastu, ktorý pri voľbe potenciálneho kupca zaváži asi tak, keď si idete kúpiť knihu podľa počtu strán alebo hudobný album podľa minutáže. Mega-recenzie skutočne nemusím a keď niekto potrebuje upútať týmto spôsobom, je to jeho slobodné rozhodnutie. Chcel by som však poznať kľúč, podľa ktorého by som aj ja mohol bez spytovania si svedomia bachnúť podtitul MEGA RECENZIA!!!! Huuuuuu, giga článok!!! Počet znakov alebo počet minút, ktoré mi zaberie prečítanie celého článku bez zaspania? Z toho pramení aj fakt, aké recenzie (tentoraz vo všeobecnosti) čitatelia chcú. Úzko špecializované technokratické kúsky, ktoré dajú nejakým dohromady všetky tie záležitosti okolo alebo sú trochu aj za vlastnú iniciatívu autora pri voľbe témy recenzie.

Nech je to akokoľvek, pondelky bývajú zlé, nepekné a neférové, pretože človek vstáva ráno hore zadkom a potom musí do niečo pichať a mať zlú a podráždenú náladu, pretože je proste pondelok. Možno to je však najlepší deň na pozastavenie nad niektorými vecami, ktoré mnou v niektorých prípadoch lomcujú. A vlastné prehrešky? Do vlastného hniezda sa predsa ne*****. Takže to berte s nadhľadom.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: Rusi majú vynikajúcu techniku. Všetko však závisí aj od politiky

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac.

DOMOV

Minister Gajdoš nepriznal takmer polovicu svojho príjmu

Minister obrany v majetkovom priznaní nespomenul výsluhový dôchodok.


Už ste čítali?