reklama

Chyby našej hernej scény

Za tento článok ma zrejme mnoho z vás bude chcieť nakopať do intímnych miest. Áno budem sa rúhať a komu sa to nepáči, prípadne má úplne opačný názor, môže si povedať, že najväčším omylom je Kordoš medzi hernými novinármi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Martin Ludvík ako vydavateľ. Človek, ktorý nedokáže zabezpečiť po finančnej stránke chod úspešného a obľúbeného časopisu, neustále menil postupe zabehnuté hodnoty, si nezaslúži nič iné ako odchod do večných lovísk. Samozrejme, bol prvým, kto sa nebál investovať do herného časopisu u nás a Excalibur mám i ja odložený doma v skrini a slúži mi ako nádherný príklad rýchleho rastu a pomalej smrti.

Andrej Anastasov ako boh. Herný boh alebo ak chcete poloboh. To, keď vie človek pútavo písať ešte neznamená, že ho treba automaticky posadiť na stoličku najvyššiu, šéfredaktorskú. Osudová chyba Score sa napokon vyplatila a hoci časy „vyhřezlých střev" patria medzi staršími čitateľmi oplakávané, buďme radi, že sú dávno za nami. Netvrdím, že Anastasov nepísal kvalitne, všeobecne patrí medzi skutočne obdivuhodne píšucich ľudí, no mal zostať len pri tom. Možno stúpil svojim odvážnym vystupovaním niekomu na otlak, možno si to zavinil sám (nelegálne zverejnenie dema na Quake III Arena), postupne sa však ukázalo, že československá herná scéna bez neho prežije. A len tak mimochodom, mne osobne bol vždy sympatickejší Eisler.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hráč ako nezávislý časopis. Nekomentujem, písal som už o tom.

Riki ako najlepší slovenský herný časopis. Bol to slovenský herný časopis, ktorý sa snažil byť dôstojnou konkurenciou pre dovtedy vydávané české magazíny Score a Level. No ani zďaleka im nekonkuroval čo sa týka textu, tobôž dizajnu a aktuálnosti. Občasník mohol byť porovnávaný maximálne tak s Hráčom, ktorý v tom období zažíval zrejme najlepšie roky svojej existencie. A vtipná smrť tohto časopisu (...zmena má názov Escape - obrovský nadpis na obálke posledného Rikiho) stojí maximálne tak za zalomenie rukami, pretože kde nie je niekto silný v pozadí, nie je ani časopis.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vtipný Michal Rybka. Pred približne 3-4 rokmi by som nič nepovedal, no spätne mi jeho texty prídu až nepríjemne nezmyselné, plné pojmov nevhodných pre herný časopis a hoci sa snaží udržať pôvodnú úroveň, jednoducho je vidieť, že má iné záujmy ako časopis Level a oslovovať ho ako patróna Levelu mi príde rovnako idiotské ako pubertálne zbožňovanie Drakena.

Amatéri zo Score. Po odchode Anastasova si každý najprv myslel, že nová krv prinesie zmeny. Ona aj priniesla. Pán Tomáš Zvelebil zvelebil Score tak, až som ho prestal kupovať. Skutočne! Obmena za pána Tučka bola zrejme nutným apelom vydavateľstva, no ako sa ukázalo, ani Tuček nedokázal spraviť Zvelebila zodpovedného za jeho činy. Občas bol od neho text skutočne vtipný a môžem povedať, že jeho Ruský denník je vskutku výborným čítaním, no akonáhle dostal pod ruku niečo vážnejšie (napríklad staranie sa o DVD), okamžite sa to začalo... kaziť, dodávať neskoro a podobne. Ešteže je momentálne v Score skúsená ruka Modráka a celkom zaujímavo vyvážený tím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Gamestar a Doupe. Čaro outsiderov nie je nikdy na škodu a šanca na rozkvitnutie do úžasného kvetu, pred ktorým všetci spadneme na zadok, tu je vždy. Teda až dovtedy, pokým rastlinka neuhynie. A časopis nezanikne.

Ivan Šiler a spol. Pašák. Možno ani netušíte, že kedysi (tuším rok 99 až 00) existovala česká mutácia časopisu PC Gamer. Šéfoval jej Ivan Šiler. Vedľajšie postavy okolo neho boli v českej redakcii skutočne neznáme, no práve pán Šiler ich hodnotil ako skutočne najlepšie píšuce osobnosti českej scény, len o nich nikto nevie. Neboli takými, rovnako nezabralo ani pubertálne vychvaľovanie anglických autorov, ktorých preložené texty sa objavovali na stránkach českej mutácie. PC Gamer skapal, Ivan Šiler prešiel do Gamestaru, kde okamžite zmenil dizajn (takmer navlas podobný tomu z PCG) a udržal sa tam tak dlho, až som prestal kupovať i ten. Sládek na poste šéfredaktora časopis už neudržal, viď. vyššie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Plné hry v časopisoch. To dávajme za vinu samým sebe.

Gamesweb. Nechcem, aby to vyzeralo ako hanenie konkurencie, ale ja osobne považujem tento „undergroundový" web za nepodarený pokus o vtip. Nič proti, ale žiť z kedysi (možno) slávnej minulosti sa nedá večne. Možno by sa ešte pár príkladov našlo, ale už mi chrbát praská pod niektorými štipľavými pohľadmi, tak si dám radšej pohov. Čo, súhlasíte aspoň s jedným názorom? Okrem toho uvedeného v perexe.

Ján Kordoš

Ján Kordoš

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent Fakulty Elektrotechniky a Informatiky v BAEditor-in-chief Hry.Sme.ska večný frfloš Zoznam autorových rubrík:  Hry.sme.skHerné témyFilmové NErecenzieDebilníčekSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu